Poprvé… Ria Klima z From Our Hands
Basák Rio kanonýr Klimo slovenských From Our Hands, kteří mají nalápnuto na velmi zajímavé hudební kousky, se nám tento týden svěřil se svými muzikantskými poprvé.
Můj první
nástroj
Môj prvý nástroj bola basa neznámeho pôvodu a mena, ku ktorej som sa dostal úplnou náhodou. Na autobusovej zastávke som sa rozprával s kamoom o hudobných bazaroch a inzerátoch, kde by som ju teoreticky mohol zohna a tento náš rozhovor započul jeden typek (neskôr som zistil, že je basák z taktikov :D) čakajúci na autobus. Doiel k nám a spýtal sa ma, či zháňam basu a že on má jednu na predaj za 5 litrov. Vypýtal som si číslo, uvaril som mamu na minutie všetkých mojich úspor z vreckového na basgitaru, ktorú som v živote ani nedržal v ruke. O pár dní som si iel po ňu, doiel som domov a začal som sa uči Whats my age again.
Moje první
skupina
V „podsvätí“ sme boli známi ako The Last Zeros. Ja a dvaja kamoi zo sídliska – bratia. Starí z nich predtým hrával v garái v kostole a hrával s kapelou pskladby od ine kafe – klasik. Mladí chodieval na klasickú gitaru do hudobnej školy. Skvelý základ pre pop-punk. Tak sme sa dohodli na songoch, ktoré sme sa individuálne naučili a skúali sme ich u mňa doma. Bubeník na sedačku, ja som bol zapojený cez veu a gitarista mal panielku. Susedia v paneláku ma vtedy strašne milovali. Touto cestou im chcem poďakova za trpezlivos a nevypálenie bytu. Neskôr sme pribrali do kapely ďalieho gitaristu samozrejme kamaráta, aby neboli hádky. Potom sme vymenili bubeníka. Absolvovali sme 5 koncertov. Jedným z nich bol aj koncert v Plaveckom tvrtku na poli. Celú dedinu sme preli vežmi rýchlym krokom, aby sme neprili o gitary a o zdravie vďaka našej tmavšej národnostnej menine. O istý čas sa naše spoločné cesty začali rozdelova, a tak si iel každý z nás svojou cestou. Vetko to viac menej odtartoval novy bubeník, ktorému sa už nepozdávali nové pesničky a smerovanie kapely, potom som iel ja (ponuka od Transpanamy sa jednoducho neodmieta) a potom obaja gitaristi.
Moje první… zkušebna
Pokial sa teda nepočíta náš byt, tak to bola klasická hnijúca, plesňou obalená vlhká gará, v ktorej sa kazilo všetko, čo v nej bolo dlhie ako hodinu. Najskôr sme tam boli s kapelou menom Snickers a neskôr s Transpanamou, ktorá skúala v rovnakej zástavbe garáí. Chalanom vypli elektrinu v celom rade za nezaplatenie účtu pravdepodobne, tak sme ich prichýlili pod „nau“ strechu. Ďalie skúobne boli tie zelené garáe, ale nakoniec sa to zlomilo a už s From our hands sme našli vykurovanú suchú miestnos – sen každej kapely.
Můj první… koncert
Prvý koncert som prežil s kapelami HT a Atellier 11 v NetCafe. Mali sme dovtedy spravenú len jednu pesničku, tak náš program tvorili až na tú jednu nau vec covery. Hrali sme When i come around od Green day, Boys of summer od Ataris, Rock show od Blink 182, All downhill from here od New found glory a tuím aj All the small things, to už si presne nepamätám. Noc predtým som nedočkavosou nespal. Celý deň som doma cvičil program dookola, aby som večer nervozitou zdrevenel pred plným klubom. Na náš prvý koncert to dopadlo slušne si myslím. źudia sa bavili a boli vyborní, bolo z nich cíti dobrú náladu posilnenú alkoholom :). Výborný záitok.