Mystery of 19th October: Deník z Francie, část třetí
Třetí a zároveň poslední díl deníku slovenských Mystery of 19th October přiblíží nudu, nejistotu či touhu po teplém jídle a spre, ale i obdiv publika, s ním se kapela setkala během svého letního turné po Francii:
Jedná se o původní text skupiny, jenž je zveřejňen bez dalších úprav.
13.7.2008, Hviezdny čas 1:25
S úžavou konečne opúame Marseille. Raz sa do tohto mesta ete určite vrátime, ale tak skoro to isto nebude. Vetkým nám padol vežký kameň zo srdca a pokračujeme kžukatými cestičkami smerom na Toloun. V dobrej nálade nám cesta ubieha jedna rados. Únava nás však začína pomaly ale isto premáha a každému z nás začína vŕta hlavou, kde túto noc zloíme svoje hlavy. Po zhodnotení našej finančnej situácie, počasia a iných aspektov sme sa spoločne rozhodli, že odstavíme na najbliom parkovisku a vyspíme sa tam.
„12 kilometrov pred Toloun odbáčame na parkovisko, vyhadzujeme z auta spacáky a tvrdo zaspávame leiac na asfalte. Nasledujúci deň sa prebúdzame do krásneho rana. Noc bola vtipná. Okolo chodiaci miestny obyvatelia jednoducho neverili vlastným očiam, ale naastie to vždy brali s humorom a úsmevom na perách. Darmo, život kapely na tour je fakt aký.“ (Faydoe)
13.7.2008, Hviezdny čas 08:00
Ranná hygiena prebehla vežmi rýchlo. Každý len opláchol zvykami minerálky, prebehol zuby kefkou a ani sme sa nenazdali a u sme opä ukrajovali z cesty do Toloun hnaný vidinou sprchy, teplého jedla a hlavne mäkkej postele.
13.7.2008, Hviezdny čas 09:53
Toloun! Konečne. Na GPSku nastavujeme poadovanú adresu a plný energie sa púame spletitou sieou ulíc a uličiek. Po viac ako hodine neúspeného pátrania zisujeme, že máme s najväčou pravdepodobnosou zlú adresu. Krivé pohžady smerujú na zadné sedadlá odkiaž nesmelo vykúka Luká, ktorý mal na starosti adresy. Čo u, veď stáva sa. Našastie sa nám opä potvrdilo, že dobrý žudia stále existujú a ujíma sa nás dvojica motorkárov, ktorý nás bezpečne doviedli pred hotel Formula 1.
13.7.2008, Hviezdny čas 11:12
Ako sa hovorí, keď ti ide, tak ti ide. V hoteli je všetko obsadené. Plný zúfalstva kontaktujeme Nicka (nášho promotéra) a čakáme, čo sa bude dia.
13.7.2008, Hviezdny čas 13:24
Stále čakáme. Nicko síce povedal, že si dá sprchu a príde pre nás, ale tak 2 hodiny je už asi dostatočný čas na sprchu pre celé futbalové mužstvo. No nič, čakáme ďalej.
13.7.2008, Hviezdny čas 13:56
„Zúfalstvo nadobúda formu ialenstva… Zo spacákov sme si vytvorili pred autom dom so záhradou, kuchyňou, vežkou kúpežňou a terasou z ktorej máme výhžad na západ slnka. Sme hladný, smrdíme a z každej strany sa na nás rútia cikády. Napriek všetkým negatívam vnímame pozitívne body. More, palmy. Zaviedla sa nová nadávka: Čipipo!“ (Mystery Of 19th October)
13.7.2008, Hviezdny čas 14:03
Našou jedinou zábavkou sa stávajú preteky prázdnych plechoviek, ktoré púame po parkovisku.
13.7.2008, Hviezdny čas 14:09
„Dochádza k neastiu!!! Plechovka zomrela!!! Vrah je neznámy, ušiel z miesta činu. Chvála bohu, že Red Bull je doma a pivo v robote, lebo neviem ako by to znášali. Boe, kto im to povie?!“ (Dubák)
13.7.2008, Hviezdny čas 14:32
„Stále pod palmami. Už viac ako tri hodiny leíme na chodníku a zaívame palmové opojenie. Smútime za plechovkou. Red Bull to nezvládol a spáchal samovradu. Naposledy bol videný, ako stojí pred kanálom. Pivo je stále v robote a o ničom nevie. Juro dostal úžasný nápad. Rozhodol sa úpa palmu. Chýba mi Paka.“ (Dubák)
14.7.2008, Hviezdny čas 00:52
„Niečo pred tretou prila konečne naa záchrana. Nicko! Vytrhol nás z pazúrov zúfalstva a lámavou angličtinou sa nám ospravedlňoval, že nás nejak nepochopil a myslel si, že tu ete nie sme! Chvalabohu oplatilo sa čaka. Nicko nás zaviedol do iného hotela, kde sme sa ubytovali a každý z nás si dal sprchu. Úasný pocit. Len na tour si človek začne vái veci ako napríklad teplé jedlo aspoň raz denne, sprcha, mäkká postež. Ja osobne som v kúpežni strávil viac ako pol hodiny! Dávame si výživné vyfóniky a len tak sa považujeme v posteli.
Okolo 18 hodiny pre nás priiel Nicko a my sa presúvame do klubu. Príjemný, týlovo zariadený klub niekde na periférii mesta. Musíme uzna, že na francúzske pomery vežmi luxusný podnik. Okrem nás sa predstavili dve domáce kapelky. Zvuk bol na dobrej úrovni. koda len, že publikum bolo nejaké vlané. I napriek tomu sme ale podali dobrý výkon, ktorý nás ale stál naše posledné sily. Po koncerte úplne unavený ete hádeme do seba pár drinkov, porobíme pár fotiek a vyčerpaný sa presúvame opä na hotel, kde si každý dáva sprchu a vyčerpaný zaspávame.“
P.S. 1 Toloun je krásne mesto plné paliem, hotelov a historických pamiatok, škoda len, že nemáme viac času.
P.S. 2 Chýba mi Domča, rodina a domov. (Peo)
14.7.2008, Hviezdny čas 9:14
Pred nami deň vožna, ktorý si ale nijak neuijeme, nakožko nás čaká celodenný presun do Chartres. Juro jazdí ako Fittipaldi!
14.7.2008, Hviezdny čas 13:51
Pustili sme sa do náruživej lesnícko agrárnej rozpravy na tému výsadby ihličnatých stromov na úbočí francúzskej vysočiny. Táto rozprava je výsledkom viac ako 5 hodinového nudenia sa v aute.
14.7.2008, Hviezdny čas 17:37
Nachádzame sa 249 km od Charters. Na Matúovú otázku: „Prečo tu majú biele kravy?“ Juro odpovedá: „Lebo sú vyahané od slnka.“
14.7.2008, Hviezdny čas 20:51
Chartres! Stretávame sa s Kenom a Oliverom z kapelky Fart Air Tone, s ktorými sme pôvodne mali hra, iaž aj tento koncert sa musel zruši. Ale Ken bol taký úžasný a milý, že nám dovolil u neho aspoň prespa. Chalani nás zobrali na kebab a pomaly sme sa túlali uličkami tohto krásneho mesta. Nakožko bol 14. júl jeden z najväčích sviatkov vo Francúzsku, chalani nás večer naloili do áut a vyviezli na kopec nad mesto, kde bolo podža nášho skromného odhadu asi 150 tisíc žudí a tu sme sa stali svedkami vežkolepého predstavenia v podobe ohňostroja. Úasnú atmosféru celého tohto predstavenia dotvárala hudba a ako celok to pôsobilo vežmi efektne. Skutočne to bol záitok, ktorý stál zato. Ken nám večer ete našiel presne miesto, kde sme mali na druhý deň hra. Dal nám presné intrukcie, ako sa máme pohybova po Paríi a s vidinou zajtrajka sme pomaly zaspali.
15.7.2008, Hviezdny čas 08:00
Ken bol neoblomný a tak ako sme si elali nás o ôsmej nekompromisne zobudil. Myslím si, že v tomto momente mal každý chu ho zabi. Po rýchlych raňajkách a sprche sme sa rozlúčili a vyrazili smerom na Parí.
15.7.2008, Hviezdny čas 10:23
Parí. Už asi 40 minút trčíme v zápche! Ale čo narobíme… Parí je proste Parí. Juro vynervovaný za volantom nadáva a snaží sa ako správny Slovák neda sa!
15.7.2008, Hviezdny čas 11:43
Podarilo sa nám nájs podzemnú gará, kde nechávame auto a po vlastných vyráame za pamiatkami. Metrom sa presúvame pod Eiffelovu veu, odkiaž každý z nás telefonuje všetkým svojim blízkym. Robíme spoločné fotky a vychutnáme si toto naše malé víazstvo. By tu s kapelou, ktorú každý z nás nadovšetko miluje, je proste úžasné.
15.7.2008, Hviezdny čas 12:31
Víazný oblúk a Champs Elysees sme si taktie nemohli necha ujs a tak sa túlame Paríom a obdivujeme atmosféru tohto mesta. Je to proste úžasné. Nakožko sa nám ale začína kráti čas a tie si musíme necha nejaké sily na večer, presúvame sa zas metrom do podzemnej garáe a snažíme sa skontaktova s promotérom.
15.7.2008, Hviezdny čas 16:05
Na tretí pokus sa nám podarilo spoji s Cyrilom (promotér) a my sa presúvame do klubu. Opä raz jeden z tých, kde by ste asi dlho rozmýžali, či vôbec ís dnu, alebo nie. I napriek tomu sa ale ocitáme medzi príjemnými žuďmi a v dobrej atmosfére sa zapájame do debát, sondujeme, ako sa žudia dozvedeli o koncerte, kvôli komu prili a s údivom zisujeme, že sme Francúzov zaujali, pretoe niektorí tu boli na odporúčanie svojich kamarátov, ktorý nás videli v iných mestách. Úasné!
15.7.2008, Hviezdny čas 20:13
Priiel náš čas. Koncertná miestnos bola zaplnená a tak sme vyliezli na pódium a pustili sa do toho. źudia boli skvelí. Bavili sa a celý koncert všetko lapalo presne ako má. Prvý krát sme boli svedkami poga, ktoré inak Francúzi nepoznajú a aj toto nás vyburcovalo k super výkonu. Myslím, že sme urobili proste dojem a Francúzi na nás tak skoro nezabudnú. Po koncerte sme opä popredávali niekožko tričiek, cdčiek, rozdali pár podpisov (peciálne si spomínam na mladého nesmelého černocha, ktorý sa volal Ken a lámanou angličtinou hovoril, ako vežmi sme sa mu páčili, aká úžasná je naa hudba a to bol jeden zo silných okamihov, kedy si človek uvedomí, že to čo robí má zmysel!), pobalili sa a vyrazili smerom domov.
16.7.2008, Hviezdny čas 03:11
„Do piče aj s francúzskymi diažnicami. Sú drahé a ete k tomu zajebané! Dostávame defekt, ktorý spôsobil kus plechu na ceste. Francúzsko nás nechce pusti zo svojich osídiel a začíname sa bá vánejej závady.“ (Dubák)
16.7.2008, Hviezdny čas 03:30
„Leím pod autom, kryt motora je na franforce rozbitý. Pomocou lepiacej pásky to ako tak opravujeme a pokračujeme smerom na Nemecko.“ (Dubák)
16.7.2008, Hviezdny čas 4:48
Opúame Francúzsko. S nostalgiou sa obzeráme a v tichu spomíname na tých niekožko dní strávených v tejto krajine. Na všetkých úžasných žudí, ktorých sme stretli, na krásne miesta, ktoré sme navtívili, na neopakovatežné záitky, ktoré navždy ostanú v nás. Veríme, že sa nám ete niekedy podarí sa tam vráti.
16.7.2008, Hviezdny čas 11:36
Česká republika! Je úžasné vedie, že sa opä nachádzame v krajine, kde môeme používa svoj materinský jazyk a kde sa predsa len cítime skoro ako doma.
16.7.2008, Hviezdny čas 15:46
Dorazili sme do Hradca Králové. Miesto nášho posledného koncertu v rámci tour. Ubytovali sme sa u Jurovej tety, ktorá tu už niekožko rokov ije a pracuje. Okamžite sa strhol boj o sprchu, ale autoritatívnym určením poradia sa to rýchlo vyrieilo. Konečne varené jedlo a hlavne večer dobré české pivo!
17.7.2008, Hviezdny čas 13:48
Po výdatnom spánku sme sa najedli, každý si dal sprchu a vyrazili sme na miestne letisko, kde sa odohrával festival Happy Days. Po vstupe do areálu nás zarazila akási dezorientovanos usporiadatežov, ktorý nás nevedeli ani len navigova k nášmu stagu. Nakoniec sa nám ho ale podarilo nájs, ale tu nás čakalo ďalie prekvapenie. Hodinu pred začiatkom sa stage ete len staval a my sme neveriacky krútili hlavami. Ale tak čo narobíme. Kúsok sme sa poflákali po areáli, dali si pivko a zhruba okolo piatej zahrali. źudí bolo málo, ale i tak sme si koncert uili. Zahraté to síce nebolo vežmi dobre, ale tak nie každý koncert môe by úžasný! Po koncerte sme sadli na pivko s Kvakom, ktorého sme konečne spoznali aj osobne a zhruba po hodine sa zas presunuli do Hradca.
17.7.2008, Hviezdny čas 20:32
Po večeri a sprche sme nahádzali veci do auta a vyrazili smerom domov!
18.7.2008, Hviezdny čas 00:34
Hranice SR!!!
18.7.2008, Hviezdny čas 2:48
Konečne doma!!!